1 00:00:05,240 --> 00:00:08,840 Použitím zraku mimo oblasti zaužívaných predstáv našich predkov, nám 2 00:00:08,920 --> 00:00:13,200 ďalekohľady, tieto nádherné prístroje otvárajú cestu k hlbšiemu a 3 00:00:13,280 --> 00:00:17,240 presnejšiemu pochopeniu prírody. - René Descartes, 1637 4 00:00:17,760 --> 00:00:22,560 Tisícky rokov ľudstvo hľadelo na úchvatnú nočnú oblohu 5 00:00:22,640 --> 00:00:28,320 bez toho, aby dokázalo rozlíšiť hviezdy podobné nášmu Slnku v Mliečnej ceste - našej Galaxii 6 00:00:28,400 --> 00:00:33,400 alebo miliardy sesterských galaxií, ktoré napĺňajú Vesmír.. 7 00:00:35,440 --> 00:00:38,800 a tiež to, že sme len malým bodom 8 00:00:38,880 --> 00:00:42,520 v 13,7 miliardy rokov starom príbehu vesmíru. 9 00:00:42,600 --> 00:00:46,080 Našimi očami, ako jediným pozorovacím nástrojom, sme nemali možnosť 10 00:00:46,160 --> 00:00:50,120 objaviť slnečné sústavy pri iných hviezdach a ani zistiť 11 00:00:50,200 --> 00:00:55,000 či existuje život aj niekde inde vo vesmíre. 12 00:00:58,080 --> 00:01:00,320 Dnes sme na dobrej ceste pri odhaľovaní 13 00:01:00,400 --> 00:01:03,560 záhad vesmíru, pričom prežívame najúžasnejšiu epochu 14 00:01:03,640 --> 00:01:05,960 astronomických objavov. 15 00:01:05,960 --> 00:01:08,960 Som Dr. J a budem vašim sprievodcom dokumentom o ďalekohľade - 16 00:01:09,040 --> 00:01:11,880 úžasnom nástroji, ktorý otvoril ľudstvu 17 00:01:11,960 --> 00:01:15,520 bránu do vesmíru. 18 00:01:17,960 --> 00:01:21,880 Oči na oblohe - 400 rokov objavov ďalekohľadom. 19 00:01:22,200 --> 00:01:26,960 1. Nové pohľady na oblohu. 20 00:01:28,960 --> 00:01:32,120 Pred storočiami, v roku 1609, človek vyšiel von z tepla domova 21 00:01:32,240 --> 00:01:34,640 do blízkeho poľa. 22 00:01:34,720 --> 00:01:39,000 Nasmeroval svoj podomácky vyrobený ďalekohľad na Mesiac, planéty a hviezdy. 23 00:01:39,080 --> 00:01:42,600 Bol to Galileo Galilei. 24 00:01:44,040 --> 00:01:47,280 Astronómia sa navždy zmenila. 25 00:02:07,440 --> 00:02:12,400 Dnes, 400 rokov po Galileovi, ktorý ako prvý nasmeroval ďalekohľad na oblohu 26 00:02:12,640 --> 00:02:18,280 astronómovia používajú obrovské zrkadlá na vzdialených vrcholoch pohorí na výskum oblohy. 27 00:02:18,360 --> 00:02:23,520 Rádioteleskopy sústreďujú jemné švitorenie a šepot vzdialených priestorov. 28 00:02:23,600 --> 00:02:27,680 Vedci vypustili ďalekohľady aj do vesmíru 29 00:02:27,760 --> 00:02:31,960 vysoko mimo dosah rušivých efektov atmosféry. 30 00:02:33,440 --> 00:02:38,680 A pohľad vyrážal dych! 31 00:02:42,960 --> 00:02:46,640 Galileo v skutočnosti nebol objaviteľom ďalekohľadu. 32 00:02:46,720 --> 00:02:49,760 Táto česť prislúcha Hansovi Lipperheyovi, nie príliš známemu 33 00:02:49,840 --> 00:02:53,400 holandsko-nemeckému výrobcovi okuliarov. 34 00:02:53,520 --> 00:02:57,880 Hans Lipperhey nikdy nepoužil ďalekohľad na pozorovanie hviezd. 35 00:02:57,960 --> 00:03:00,840 Namiesto toho uvažoval, že jeho nový vynález by mohol byť užitočný, 36 00:03:00,920 --> 00:03:03,640 v námornej doprave a armáde. 37 00:03:03,800 --> 00:03:07,240 Lipperhey pochádzal z Middelburgu, v tej dobe to bolo veľké obchodné mesto, 38 00:03:07,320 --> 00:03:10,440 v mladom Holandsku. 39 00:03:13,960 --> 00:03:18,040 V roku 1608 Lipperhey zistil, že keď sa pozrie na vzdialený objekt 40 00:03:18,120 --> 00:03:24,000 cez konvexnú a konkávnu šošovku 41 00:03:24,080 --> 00:03:29,640 a ak sú obe šošovky umiestnené v správnej vzdialenosti jedna od druhej, objekt sa zväčší. 42 00:03:29,720 --> 00:03:33,800 Zrodil sa ďalekohľad! 43 00:03:33,880 --> 00:03:37,520 V Septembri 1608, Lipperhey predstavil svoj nový vynález 44 00:03:37,600 --> 00:03:39,880 princovi Mauritsovi Holandskému. 45 00:03:39,960 --> 00:03:42,840 Nemohol si vybrať lepší moment, 46 00:03:42,920 --> 00:03:45,880 nakoľko Holandsko bolo v tom čase zapletené 47 00:03:45,960 --> 00:03:49,320 do 80 ročnej vojny so Španielskom. 48 00:03:55,320 --> 00:03:59,080 Ďalekohľady zväčšovali objekty a preto mohli ľahko odhaliť 49 00:03:59,160 --> 00:04:02,280 nepriateľské lode a vojakov, ktorí boli príliš ďaleko na to, 50 00:04:02,360 --> 00:04:04,360 aby boli spozorovaní voľným okom. 51 00:04:04,440 --> 00:04:07,440 Vskutku veľmi užitočný vynález! 52 00:04:07,560 --> 00:04:12,000 Holandská vláda Lipperheyovi ďalekohľad nikdy nepatentovala. 53 00:04:12,080 --> 00:04:15,400 Dôvod bol ten, že si aj ďalší obchodníci nárokovali na vynález, 54 00:04:15,520 --> 00:04:19,200 najmä Lipperheyho konkurent Sacharias Janssen. 55 00:04:19,280 --> 00:04:21,520 Spor nebol nikdy rozriešený. 56 00:04:21,600 --> 00:04:27,920 A tak do dnešných dní ostáva skutočný pôvod ďalekohľadu zahalený tajomstvom. 57 00:04:28,920 --> 00:04:32,720 Taliansky astronóm Galileo Galilei, otec modernej fyziky 58 00:04:32,800 --> 00:04:37,640 sa dopočul o ďalekohľade a rozhodol sa zostaviť si vlastný. 59 00:04:38,320 --> 00:04:42,360 "Asi pred desiatimi mesiacmi ma zastihla správa, 60 00:04:42,440 --> 00:04:48,200 že nejaký Flám skonštruoval malý ďalekohľad, ktorý mal tú vlastnosť, že viditeľné objekty 61 00:04:48,280 --> 00:04:52,960 hoci veľmi vzdialené od očí pozorovateľa, 62 00:04:53,040 --> 00:04:56,120 boli zreteľne viditeľné akoby boli v susedstve." 63 00:04:56,520 --> 00:04:59,440 Galileo bol najväčším učencom tej doby. 64 00:04:59,560 --> 00:05:02,600 Bol tiež silným podporovateľom nového pohľadu na svet ktorý presadzoval 65 00:05:02,680 --> 00:05:06,160 poľský astronómom Mikuláš Kopernik, ktorý tvrdil 66 00:05:06,240 --> 00:05:10,440 na rozdiel od všeobecne uznávaných názorov, že Zem obieha okolo Slnka. 67 00:05:11,560 --> 00:05:14,240 Na základe toho, čo Galileo počul o holandskom ďalekohľade 68 00:05:14,320 --> 00:05:16,600 si skonštruoval vlastné prístroje. 69 00:05:16,680 --> 00:05:19,160 Boli omnoho kvalitnejšie. 70 00:05:20,560 --> 00:05:25,320 "Tým že som nešetril ani prácou ani výdavkami, som nakoniec úspešne 71 00:05:25,400 --> 00:05:29,680 skonštruoval vynikajúci prístroj, 72 00:05:29,760 --> 00:05:33,920 ktorý sledované objekty 73 00:05:33,960 --> 00:05:38,840 zväčšoval stokrát v porovnaní s prirodzeným zrakom." 74 00:05:39,720 --> 00:05:43,640 Nastal čas, aby sa ďalekohľad nasmeroval na oblohu. 75 00:05:45,920 --> 00:05:49,680 "Prišiel som k názoru a presvedčeniu, 76 00:05:49,800 --> 00:05:53,520 že povrch mesiaca nie je hladký, rovný a dokonale sférický, 77 00:05:53,760 --> 00:05:57,440 tak ako tomu verilo obrovské množstvo filozofov, 78 00:05:57,560 --> 00:06:01,720 ale je hrboľatý, drsný, a plný dutín a výčnelkov 79 00:06:01,800 --> 00:06:06,240 a je podobný zemskému povrchu. 80 00:06:11,640 --> 00:06:15,320 Krajina kráterov pohorí a údolí. 81 00:06:15,400 --> 00:06:18,320 Svet ako náš!" 82 00:06:19,600 --> 00:06:24,040 O niekoľko týždňov neskôr v januári 1610 Galileo pozoroval Jupiter. 83 00:06:24,120 --> 00:06:28,600 Blízko planéty uvidel štyri svetelné body ktoré 84 00:06:28,720 --> 00:06:32,960 noc čo noc menili polohu na oblohe pozdĺž Jupitera. 85 00:06:33,040 --> 00:06:37,920 Bol to ako pomalý kozmický balet mesiacov obiehajúcich planétu. 86 00:06:37,960 --> 00:06:40,760 Tieto štyri svetelné body sú dnes známe ako 87 00:06:40,840 --> 00:06:43,600 Galileiho mesiace Jupitera. 88 00:06:43,720 --> 00:06:46,240 Čo ešte objavil Galileo? 89 00:06:46,320 --> 00:06:48,400 Fázy Venuše! 90 00:06:48,560 --> 00:06:51,920 Práve tak ako Mesiac aj Venuša narastá a cúva, 91 00:06:51,960 --> 00:06:54,200 od novu k splnu a späť. 92 00:06:54,280 --> 00:06:58,600 Čudné prívesky na oboch stranách Saturna. 93 00:06:58,720 --> 00:07:01,160 Tmavé škvrny na povrchu Slnka. 94 00:07:01,280 --> 00:07:03,440 A prirodzene hviezdy. 95 00:07:03,560 --> 00:07:06,400 Tisícky hviezd, ba možno milióny. 96 00:07:06,520 --> 00:07:09,320 Každá príliš slabá na to, aby bola pozorovaná voľným okom. 97 00:07:09,440 --> 00:07:13,920 Bolo to akoby sa ľudstvo zrazu zbavilo slepoty. 98 00:07:13,960 --> 00:07:18,000 Bol tu celý vesmír ktorý čakal na objavy. 99 00:07:23,440 --> 00:07:27,760 Novinka o ďalekohľade sa rozšírila Európou ako divoký požiar. 100 00:07:27,880 --> 00:07:32,080 V Prahe za vlády Rudolfa II zdokonalil tento prístroj 101 00:07:32,200 --> 00:07:34,800 Johannes Kepler. 102 00:07:34,880 --> 00:07:38,840 V Antwerpách, holandský kartograf Michael van Langren vytvoril 103 00:07:38,960 --> 00:07:41,920 prvé hodnoverné mapy Mesiaca, ktoré zobrazovali, ako bol presvedčený, 104 00:07:41,960 --> 00:07:44,400 kontinenty a oceány. 105 00:07:44,560 --> 00:07:49,680 A Johannes Hevelius, majetný poľský sladovník 106 00:07:49,760 --> 00:07:53,200 si skonštruoval obrovské ďalekohľady vo vlastnej hvezdárni v Gdaňsku. 107 00:07:53,280 --> 00:07:57,880 Hvezdáreň bola tak veľká, že pokrývala tri strechy! 108 00:07:59,200 --> 00:08:02,240 Ale najkvalitnejší prístroj tej doby skonštruoval pravdepodobne 109 00:08:02,320 --> 00:08:05,360 Christiaan Huygens v Holandsku. 110 00:08:05,440 --> 00:08:11,080 Huygens v roku 1655 objavil Titan, najväčší Saturnov mesiac. 111 00:08:11,160 --> 00:08:15,160 O niekoľko rokov neskôr jeho pozorovania odhalili Saturnov systém prstenca 112 00:08:15,240 --> 00:08:20,320 niečo, čo Galileo nikdy nepochopil. 113 00:08:20,400 --> 00:08:24,640 A nakoniec, ale nie prinajmenšom, Huygens videl tmavé oblasti a biele 114 00:08:24,720 --> 00:08:27,360 polárne čiapky na Marse. 115 00:08:27,440 --> 00:08:31,080 Mohol by byť život na tomto vzdialenom cudzom svete? 116 00:08:31,160 --> 00:08:35,240 Táto otázka zamestnáva astronómov do dnešných dní. 117 00:08:35,920 --> 00:08:39,520 Prvé ďalekohľady boli refraktory, 118 00:08:39,600 --> 00:08:42,680 na sústredenie svetla hviezd používali šošovky. 119 00:08:42,760 --> 00:08:45,440 Neskôr boli šošovky nahradené zrkadlami. 120 00:08:45,560 --> 00:08:49,080 Prvý reflektor postavil Niccolo Zucchi 121 00:08:49,160 --> 00:08:52,000 a neskôr ho vylepšil Isaac Newton. 122 00:08:52,080 --> 00:08:55,760 Koncom 18 storočia odlial najväčšie zrkadlá 123 00:08:55,840 --> 00:08:59,600 William Herschel, astronóm, pôvodne organista, 124 00:08:59,680 --> 00:09:02,520 ktorý pracoval so svojou sestrou Caroline. 125 00:09:02,600 --> 00:09:06,200 Herschel v dome v Bath v Anglicku vylial 126 00:09:06,280 --> 00:09:09,880 dočervena rozpustený kov do formy a keď to celé vychladlo, 127 00:09:09,960 --> 00:09:15,440 jeho povrch vyleštili tak, že bol schopný odrážať svetlo hviezd. 128 00:09:15,560 --> 00:09:20,320 Herschel počas svojho života postavil viac než 400 ďalekohľadov. 129 00:09:24,520 --> 00:09:28,360 Najväčší bol tak veľký, že potreboval štyroch ľudí 130 00:09:28,440 --> 00:09:31,600 aby dokázali obslúžiť všetky možné laná, kolesá a kladky, 131 00:09:31,680 --> 00:09:36,000 ktoré boli potrebné na sledovanie dráhy pohybu hviezd po oblohe, 132 00:09:36,080 --> 00:09:39,440 ktorý je dôsledkom rotácia Zeme. 133 00:09:39,560 --> 00:09:43,080 Herschel bol prieskumník, ktorý prehľadával oblohu 134 00:09:43,160 --> 00:09:46,720 a katalogizoval stovky nových hmlovín a dvojhviezd. 135 00:09:46,800 --> 00:09:50,280 Zistil, že Mliečna cesta musí byť plochý disk. 136 00:09:50,360 --> 00:09:54,120 A taktiež v tomto disku odmeral pohyb Slnečnej sústavy 137 00:09:54,200 --> 00:09:58,840 pozorovaním relatívneho pohybu hviezd a planét. 138 00:09:58,920 --> 00:10:06,360 A nakoniec 13. marca v roku 1781 objavil novú planétu Urán. 139 00:10:06,440 --> 00:10:10,680 Uplynulo viac ako 200 rokov, kým sonda NASA, Voyager 2, 140 00:10:10,760 --> 00:10:15,880 priniesla prvý blízky pohľad na tento vzdialený svet. 141 00:10:16,800 --> 00:10:21,240 V bohatej a úrodnej zemi severného Írska, William Parsons 142 00:10:21,320 --> 00:10:26,560 tretí gróf Rosse, vybudoval najväčší ďalekohľad 19. storočia. 143 00:10:26,640 --> 00:10:30,560 S kovovým zrkadlom sa tento obrí ďalekohľad s neuveriteľným priemerom 1,8 metra 144 00:10:30,640 --> 00:10:35,240 preslávil pod menom "Leviatan Parsonstownu". 145 00:10:35,320 --> 00:10:39,320 príležitostne, počas zriedkavo čistých bezmesačných nocí gróf sedel pri okulári 146 00:10:39,440 --> 00:10:44,400 a plachtil vesmírom. 147 00:10:45,280 --> 00:10:50,160 K hmlovine v Orióne - teraz známej ako "hviezdne jasle". 148 00:10:50,280 --> 00:10:55,920 K mysterióznej Krabej hmlovine, pozostatku výbuchu supernovy. 149 00:10:55,960 --> 00:10:57,920 A čo Vírová galaxia? 150 00:10:57,960 --> 00:11:02,560 Lord Rosse bol prvý, kto zakreslil jej majestátny špirálový tvar. 151 00:11:02,640 --> 00:11:08,400 Galaxia ako naša, mraky tmavého prachu a žiarivého plynu, 152 00:11:08,520 --> 00:11:12,400 miliardy hviezd, a kto vie - 153 00:11:12,520 --> 00:11:16,560 možno aj planéty ako Zem. 154 00:11:18,920 --> 00:11:24,920 Ďalekohľad sa stal plavidlom prieskumu vesmíru. 155 00:11:29,720 --> 00:11:34,080 2. Väčší je lepší. 156 00:11:36,080 --> 00:11:38,480 Počas noci sa naše oči prispôsobujú tme. 157 00:11:38,560 --> 00:11:42,640 Naše zreničky sa rozširujú, aby sa do očí dostalo viac svetla. 158 00:11:42,720 --> 00:11:47,880 Výsledkom toho je, že môžeme vidieť nejasné a nevýrazné hviezdy. 159 00:11:47,960 --> 00:11:51,720 Predstavte si zreničku o priemere 1 meter. 160 00:11:51,800 --> 00:11:55,960 Váš vzhľad by bol síce zvláštny ale zároveň by ste mali nadprirodzený zrak! 161 00:11:56,000 --> 00:11:59,400 A takéto niečo nám zabezpečuje ďalekohľad. 162 00:12:01,880 --> 00:12:04,640 Ďalekohľad je ako lievik. 163 00:12:04,720 --> 00:12:10,240 Jeho hlavná šošovka alebo zrkadlo sústreďujú svetlo hviezd a takto ho prenášajú do nášho oka. 164 00:12:13,080 --> 00:12:17,800 Čím sú šošovka alebo zrkadlo väčšie, tým je možné vidieť menej jasné objekty. 165 00:12:17,880 --> 00:12:20,720 Takže najdôležitejšia je ich veľkosť. 166 00:12:20,800 --> 00:12:23,400 A aký veľký ďalekohľad je možné vyrobiť? 167 00:12:23,480 --> 00:12:26,400 V prípade refraktora nie príliš veľký. 168 00:12:29,480 --> 00:12:32,720 Svetlo hviezd musí prechádzať hlavnou šošovkou. 169 00:12:32,800 --> 00:12:36,080 Môžeme ju zväčšovať po okraji. 170 00:12:36,160 --> 00:12:41,880 Ak ju ale urobíme príliš veľkú, bude príliš ťažká a pod vlastnou váhou sa začne deformovať. 171 00:12:41,960 --> 00:12:45,640 Výsledkom bude, že sa obraz začne kaziť. 172 00:12:47,400 --> 00:12:54,320 Najväčší refraktor v histórii bol dokončený v roku 1897, v Yerkesovej hvezdárni neďaleko Chicaga. 173 00:12:54,400 --> 00:12:57,480 Jeho hlavná šošovka má priemer vyše jedného metra. 174 00:12:57,560 --> 00:13:02,080 Jeho tubus je dlhý neuveriteľných 18 metrov. 175 00:13:02,160 --> 00:13:08,720 Skompletizovaním Yerkesovho ďalekohľadu konštruktéri refraktorov dosiahli hranicu ich možného priemeru. 176 00:13:08,800 --> 00:13:10,880 Chcete väčší ďalekohľad? 177 00:13:10,960 --> 00:13:12,800 Uvažujte o zrkadlách. 178 00:13:17,080 --> 00:13:23,080 V reflektoroch sa svetlo hviezd odráža od zrkadla, na rozdiel od prechodu cez šošovku. 179 00:13:23,160 --> 00:13:29,400 Znamená to, že zrkadlo môže byť omnoho tenšie ako šošovka a môže byť upevnené zozadu. 180 00:13:29,480 --> 00:13:34,640 Práve preto je možné urobiť omnoho väčšie zrkadlá ako šošovky. 181 00:13:35,640 --> 00:13:39,720 Veľké zrkadlá prišli do južnej Kalifornie pred storočím. 182 00:13:39,800 --> 00:13:44,880 Vtedy bol Mount Wilson vzdialeným vrchom pohoria San Gabriel. 183 00:13:44,960 --> 00:13:49,080 Obloha bola čistá a noci tmavé. 184 00:13:49,160 --> 00:13:53,640 Tu, George Ellery Hale poprvýkrát postavil 1,5 metrový ďalekohľad. 185 00:13:53,720 --> 00:13:58,400 Bol menší ako Leviatan Lorda Rossesa na odpočinku, ale ďaleko vyššej kvality. 186 00:13:58,480 --> 00:14:02,160 Jeho umiestnenie bolo omnoho lepšie. 187 00:14:02,240 --> 00:14:07,640 Hale prehovoril miestneho obchodníka Johna Hookera, aby financoval 2,5 metrový prístroj. 188 00:14:07,720 --> 00:14:12,560 Na Mount Wilson boli vynesené tony skla a čistej ocele. 189 00:14:12,640 --> 00:14:16,000 Hookerov ďalekohľad bol dokončený v roku 1917. 190 00:14:16,080 --> 00:14:20,240 Na ďalších 30 rokov sa stal najväčším ďalekohľadom na svete. 191 00:14:20,320 --> 00:14:25,400 Veľká zbraň kozmickej artilérie bola pripravená zaútočiť na vesmír. 192 00:14:28,480 --> 00:14:31,080 A skutočne aj zaútočila. 193 00:14:31,160 --> 00:14:34,240 Spolu s neuveriteľnými rozmermi nového ďalekohľadu 194 00:14:34,280 --> 00:14:37,240 prišla aj zmena spôsobu sledovania obrazu. 195 00:14:37,280 --> 00:14:40,800 Astronómovia viac nežmúrili do okulára nového obra. 196 00:14:40,880 --> 00:14:45,960 Namiesto toho celé hodiny sústredili svetlo na fotografické platne. 197 00:14:46,000 --> 00:14:50,800 Nikdy predtým nedokázali nazrieť tak ďaleko do vesmíru. 198 00:14:50,880 --> 00:14:55,160 Špirálové hmloviny sa premenili na oblasti plné jednotlivých hviezd. 199 00:14:55,240 --> 00:14:59,560 Mohli by to byť podobné hviezdne systémy ako naša Mliečna cesta? 200 00:14:59,640 --> 00:15:03,800 Edwin Hubble objavil v Hmlovine v Androméde jednotlivé typy hviezd 201 00:15:03,880 --> 00:15:07,400 ktoré menia svoju jasnosť s presnosťou hodiniek. 202 00:15:07,480 --> 00:15:11,720 Od tohto objavu bol Hubble schopný odhadnúť jej vzdialenosť na 203 00:15:11,800 --> 00:15:15,960 takmer millión svetelných rokov. 204 00:15:16,080 --> 00:15:22,720 Špirálové hmloviny, tak ako Androméda, boli zjavne samostatné galaxie. 205 00:15:24,480 --> 00:15:27,320 Toto nebola jediná úžasná vec. 206 00:15:27,400 --> 00:15:32,000 Ukázalo sa, že väčšina týchto galaxií sa vzďaľuje od Mliečnej cesty. 207 00:15:32,080 --> 00:15:37,640 Na Mount Wilsone, Hubble tiež zistil, že bližšie galaxie sa vzďaľovali pomalšie, 208 00:15:37,640 --> 00:15:42,480 zatiaľ čo vzdialenejšie sa pohybovali ďaleko rýchlejšie. 209 00:15:42,560 --> 00:15:43,720 Záver? 210 00:15:43,800 --> 00:15:46,560 Vesmír sa rozpína. 211 00:15:46,640 --> 00:15:53,400 Hookerov ďalekohľad dodal vedcom najzákladnejší astronomický objav 20. storočia. 212 00:15:56,080 --> 00:16:00,640 Vďaka ďalekohľadu sme schopní sledovať históriu vesmíru. 213 00:16:00,720 --> 00:16:04,880 Vesmír sa zrodil takmer pred 14 miliardami rokov 214 00:16:04,960 --> 00:16:09,240 v obrovskej explózii času a priestoru, hmoty a energie, 215 00:16:09,280 --> 00:16:11,560 ktorú voláme Big Bang. 216 00:16:11,640 --> 00:16:17,480 Drobná kvantová vlna narástla do hustého oblaku prvotnej hmoty. 217 00:16:17,560 --> 00:16:20,160 Z nej sa skondenzovali galaxie 218 00:16:20,240 --> 00:16:23,800 rozmanitých veľkostí a tvarov. 219 00:16:26,560 --> 00:16:30,400 Jadrová fúzia v jadre hviezd vyprodukovala nové atómy. 220 00:16:30,480 --> 00:16:34,880 Uhlík, kyslík, železo, zlato. 221 00:16:34,960 --> 00:16:39,640 Explózie supernov rozmetali tieto prvky v priestore. 222 00:16:39,720 --> 00:16:43,080 Základný materiál pre formovanie nových hviezd. 223 00:16:43,160 --> 00:16:44,800 A planét! 224 00:16:46,880 --> 00:16:54,880 Raz, kdesi, akosi sa jednoduché organické molekuly rozvinuli na živé organizmy. 225 00:16:54,960 --> 00:17:00,560 Život je zázrakom večne sa vyvíjajúceho vesmíru. 226 00:17:00,640 --> 00:17:02,880 Sme hviezdny prach. 227 00:17:02,960 --> 00:17:07,000 Je to majestátna vízia a veľký príbeh. 228 00:17:07,080 --> 00:17:11,160 Priniesli nám ho pozorovania ďalekohľadom. 229 00:17:11,240 --> 00:17:15,640 Uvedomme si: bez ďalekohľadu by sme poznali len šesť planét 230 00:17:15,720 --> 00:17:18,160 jeden mesiac a niekoľko stoviek hviezd. 231 00:17:18,240 --> 00:17:22,400 Astronómia by bola stále len v plienkach. 232 00:17:23,640 --> 00:17:27,480 Tak ako ukrytý poklad, aj stavba vesmíru 233 00:17:27,560 --> 00:17:30,000 lákala od nepamäti dobrodruhov. 234 00:17:30,080 --> 00:17:35,480 Vladári a mocnári, politici a priemyselníci, rovnako ako muži vedy 235 00:17:35,560 --> 00:17:40,240 cítili vábenie nepreskúmaných morí vesmíru a vďaka novým technickým prostriedkom 236 00:17:40,280 --> 00:17:45,400 sa okruh výskumu značne rozšíril. 237 00:17:59,800 --> 00:18:02,640 George Ellery Hale mal jeden veľký sen, 238 00:18:02,720 --> 00:18:06,960 vybudovať ďalekohľad dvakrát tak veľký ako bol dovtedajší rekord. 239 00:18:07,000 --> 00:18:10,880 Zoznámme sa so starou dámou astronómie 20 storočia. 240 00:18:10,960 --> 00:18:15,880 Päť metrový Haleho ďalekohľad na Palomarskom pohorí. 241 00:18:15,960 --> 00:18:20,560 Cez päťsto ton pohybujúcej sa hmoty tak dobre vyváženej 242 00:18:20,640 --> 00:18:24,640 že sa pohybuje jemne ako balerína. 243 00:18:24,720 --> 00:18:30,240 Jeho 40 tonové zrkadlo odhalí hviezdy 40 milión krát slabšie ako zachytí naše oko. 244 00:18:30,280 --> 00:18:35,240 Haleho ďalekohľad bol dokončený v roku 1948 a priniesol nám neprekonateľný pohľad na planéty, 245 00:18:35,280 --> 00:18:38,800 hviezdokopy, hmloviny a galaxie. 246 00:18:41,080 --> 00:18:44,960 Obrovský Jupiter s veľkým množstvom mesiacov. 247 00:18:45,080 --> 00:18:49,080 Očarujúcu Plamennú hmlovinu. 248 00:18:49,160 --> 00:18:54,240 Matné obláčiky plynnej hmloviny v Orióne. 249 00:18:59,880 --> 00:19:02,080 Je možné ho stále ďalej zväčšovať? 250 00:19:02,160 --> 00:19:06,240 Sovietski astronómovia to skúsili koncom sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. 251 00:19:06,280 --> 00:19:10,640 Vysoko v Kaukazských horách postavili Balšoi Teleskop Azimutalni, 252 00:19:10,720 --> 00:19:14,880 dosiahli priemer zrkadla 6 metrov. 253 00:19:14,960 --> 00:19:17,640 Nikdy však nenaplnil očakávania. 254 00:19:17,720 --> 00:19:21,720 Bol jednoducho príliš veľký, príliš drahý a príliš nemotorný. 255 00:19:21,800 --> 00:19:24,960 Tu by to mali stavitelia ďalekohľadov vzdať? 256 00:19:25,080 --> 00:19:28,480 Mali by zahrabať sny o väčších prístrojoch? 257 00:19:28,560 --> 00:19:31,960 Prišlo k predčasnému koncu v dejinách stavby ďalekohľadu? 258 00:19:32,080 --> 00:19:33,400 Prirodzene nie. 259 00:19:33,480 --> 00:19:36,480 Dnes máme v prevádzke 10 metrové ďalekohľady. 260 00:19:36,560 --> 00:19:39,160 A ešte väčšie sú na stoloch projektantov. 261 00:19:39,240 --> 00:19:40,720 Aké bolo riešenie? 262 00:19:40,800 --> 00:19:42,640 Nové technológie. 263 00:19:44,000 --> 00:19:48,760 3. Technológia na záchranu. 264 00:19:48,960 --> 00:19:52,800 Tak ako moderné autá dnes nevyzerajú ako model T Ford, 265 00:19:52,880 --> 00:19:56,280 aj súčasné ďalekohľady sa radikálne líšia od ich klasických predkov, 266 00:19:56,360 --> 00:19:58,680 ako bol napríklad päťmetrový Haleho ďalekohľad. 267 00:19:58,760 --> 00:20:01,880 Základom je, že ich montáže sú omnoho menšie. 268 00:20:01,960 --> 00:20:05,840 Staré montáže sú ekvatoreálne, jedna os 269 00:20:05,920 --> 00:20:09,720 je vždy paralelná voči zemskej osi. 270 00:20:09,800 --> 00:20:13,480 Aby ďalekohľad smeroval do jedného bodu na oblohe, 271 00:20:13,560 --> 00:20:18,200 musel sa otáčať okolo tejto osi takou istou rýchlosťou ako rotuje Zem. 272 00:20:18,280 --> 00:20:21,160 Jednoduché, ale náročné na priestor. 273 00:20:21,240 --> 00:20:26,040 Súčasné moderné azimutálne montáže sú úspornejšie. 274 00:20:26,080 --> 00:20:30,440 Pri tejto montáži sa smerovanie ďalekohľadu podobá viac k nastaveniu kanóna. 275 00:20:30,480 --> 00:20:35,240 Jednoducho sa pritom nastaví azimut a výška nad obzorom a môže sa pozorovať. 276 00:20:35,320 --> 00:20:38,640 Problém je ale v sledovaní pohybu oblohy. 277 00:20:38,720 --> 00:20:44,240 Ďalekohľad sa musí otáčať okolo oboch osí a to navyše rozdielnou rýchlosťou. 278 00:20:44,320 --> 00:20:50,720 Toto bolo uskutočniteľné až osadením počítačového ovládania ďalekohľadu. 279 00:20:50,800 --> 00:20:52,840 Výroba menších montáží je lacnejšia. 280 00:20:52,920 --> 00:20:57,520 Navyše sú vhodné aj do menších kupol, ktoré ďalej redukujú náklady 281 00:20:57,600 --> 00:21:00,320 a zlepšujú kvalitu obrazu. 282 00:21:00,400 --> 00:21:03,800 Vezmime si ako príklad zdvojené Keckove ďalekohľady na Hawaji. 283 00:21:03,880 --> 00:21:06,600 Hoci ich zrkadlá o priemere 10 metrov sú dvakrát väčšie ako jedno 284 00:21:06,680 --> 00:21:10,440 z Haleho ďalekohľadu, predsa sa zmestia do menších kupol 285 00:21:10,520 --> 00:21:13,240 ako je na Palomarskom vrchu. 286 00:21:15,080 --> 00:21:17,440 Aj zrkadlá ďalekohľadu sa vyvíjajú. 287 00:21:17,520 --> 00:21:19,120 Boli hrubé a ťažké. 288 00:21:19,200 --> 00:21:21,840 Teraz sú tenké a podstatne ľahšie. 289 00:21:21,920 --> 00:21:26,800 Plášte zrkadiel, ktorých priemer je niekoľko metrov, sú osadené v obrovských otáčajúcich sa rúrach.. 290 00:21:26,880 --> 00:21:30,320 a majú hrúbku len do 20 cm. 291 00:21:30,400 --> 00:21:32,960 Spletitá štruktúra opory chráni tenké zrkadlo 292 00:21:33,080 --> 00:21:35,200 pred rozbitím sa pod vlastnou váhou. 293 00:21:35,280 --> 00:21:39,120 Počítač ovláda piesty a regulátory, aby sa napomohlo zrkadlu 294 00:21:39,200 --> 00:21:40,840 udržať si perfektný tvar. 295 00:21:43,400 --> 00:21:45,520 Tento systém sa volá aktívna optika. 296 00:21:45,600 --> 00:21:49,840 Jej základnou myšlienkou je vyrovnať a odstrániť všetky deformácie hlavného zrkadla 297 00:21:49,920 --> 00:21:54,560 zapríčinené gravitáciou, vetrom, alebo zmenami teploty. 298 00:21:54,640 --> 00:21:58,240 Tenké zrkadlo váži podstatne menej. 299 00:21:58,320 --> 00:22:01,440 To znamená, že celá podporná štruktúra 300 00:22:01,560 --> 00:22:03,440 môže byť úspornejšia a ľahšia. 301 00:22:03,520 --> 00:22:05,560 A lacnejšia! 302 00:22:05,640 --> 00:22:08,360 Máme tu teraz 3,6 metrový ďalekohľad New Technology Telescope 303 00:22:08,440 --> 00:22:11,760 vybudovaný európskymi astronómami koncom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. 304 00:22:11,840 --> 00:22:14,840 Poslúžil ako testovacia vzorka pre mnoho nových technológií 305 00:22:14,920 --> 00:22:16,120 pre konštrukciu ďalekohľadu 306 00:22:16,200 --> 00:22:20,960 Jeho umiestnenie ničím nepripomína tradičné kupoly ďalekohľadov. 307 00:22:21,080 --> 00:22:24,240 Ďalekohľad New Technology Telescope znamenal obrovský technologický úspech. 308 00:22:24,320 --> 00:22:27,280 Nastal čas na prelomenie šesť metrovej bariéry. 309 00:22:27,600 --> 00:22:31,400 Observatórium Mauna Kea leží na najvyššom mieste Pacifiku 310 00:22:31,480 --> 00:22:34,960 4200 metrov nad morom. 311 00:22:36,960 --> 00:22:41,120 Turisti si užívajú surfovanie na plážach Hawaja. 312 00:22:41,200 --> 00:22:44,520 Vysoko nad nimi chladí tváre astronómov nízka teplota 313 00:22:44,600 --> 00:22:51,160 a trápi choroba z výšky pri ich snahe rozuzliť tajomstvá vesmíru. 314 00:22:51,240 --> 00:22:54,120 Keckove ďalekohľady patria medzi najväčšie na svete. 315 00:22:54,200 --> 00:22:59,120 Ich tenké zrkadlá majú priemer 10 metrov. 316 00:22:59,200 --> 00:23:04,040 Sú vydlaždené z 36 hexagonálnych segmentov ako dno bazéna a 317 00:23:04,120 --> 00:23:07,480 každý segment je ovládaný s presnosťou na nanometre. 318 00:23:07,560 --> 00:23:11,200 Sú to skutoční obri určení na pozorovanie oblohy. 319 00:23:11,280 --> 00:23:14,120 Katedrály vedy. 320 00:23:14,200 --> 00:23:16,600 Súmrak nad Mauna Kea. 321 00:23:16,680 --> 00:23:21,720 Keckov ďalekohľad začína sústreďovať fotóny z ďalekých končín kozmu. 322 00:23:21,800 --> 00:23:24,520 Ich kombinované zdvojené zrkadlá sú účinnejšie 323 00:23:24,600 --> 00:23:27,440 ako všetky predchádzajúce ďalekohľady. 324 00:23:27,520 --> 00:23:30,360 Čo zachytia túto noc? 325 00:23:34,680 --> 00:23:39,520 Pár zrážok galaxií ktoré sú vzdialené miliardy svetelných rokov? 326 00:23:39,600 --> 00:23:45,320 Umierajúcu hviezdu pri jej poslednom výdychu keď sa mení na planetárnu hmlovinu? 327 00:23:45,400 --> 00:23:51,040 Alebo extrasolárnu planétu, ktorá by mohla byť novým prístavom pre život? 328 00:23:51,120 --> 00:23:55,920 Na Cerro Paranal v Chilskej púšti Atacama - najsuchšom mieste na Zemi - 329 00:23:55,960 --> 00:24:00,040 nachádzame najväčší prístroj, aký sa kedy podarilo postaviť. 330 00:24:00,120 --> 00:24:03,560 Európsky ďalekohľad Very Large Telescope. 331 00:24:16,200 --> 00:24:19,520 VLT sú v skutočnosti štyri ďalekohľady v jednom. 332 00:24:19,600 --> 00:24:22,760 Každý dosahuje priemer 8,6 metra. 333 00:24:22,840 --> 00:24:24,120 Antu. 334 00:24:24,200 --> 00:24:25,240 Kueyen. 335 00:24:25,320 --> 00:24:26,320 Melipal. 336 00:24:26,400 --> 00:24:27,760 Yepun. 337 00:24:27,840 --> 00:24:33,440 Pôvodné názvy Mapuchanov pre Slnko, Mesiac, Južný kríž a Venušu. 338 00:24:33,520 --> 00:24:37,800 Obrovské zrkadlá odliali v Nemecku, leštené boli vo Francúzsku, loďou boli prevezené do Chile 339 00:24:37,880 --> 00:24:41,240 a potom pomaly prenesené krížom cez púšť. 340 00:24:41,320 --> 00:24:44,960 Počas západu Slnka sa kryty ďalekohľadu otvárajú. 341 00:24:45,040 --> 00:24:48,560 Svetlo hviezd dopadá na zrkadlá VLT. 342 00:24:49,280 --> 00:24:52,080 Robí ďalšie nové objavy. 343 00:24:55,920 --> 00:24:58,160 Laser prepichuje nočnú oblohu. 344 00:24:58,240 --> 00:25:00,680 Vytvára umelú hviezdu v atmosféru 345 00:25:00,760 --> 00:25:03,840 90 kilometrov nad našimi hlavami. 346 00:25:03,920 --> 00:25:06,920 Senzory vlnoplochy merajú, ako sa vplyvom atmosferických turbulencií 347 00:25:06,960 --> 00:25:09,120 . narúša obraz hviezdy. 348 00:25:09,200 --> 00:25:12,960 Potom rýchly počítač povie pružnému zrkadlu 349 00:25:13,040 --> 00:25:15,800 ako sa musí deformovať, aby tento narušený obraz vylepšilo. 350 00:25:15,880 --> 00:25:18,960 Výsledkom sú neblikajúce hviezdy. 351 00:25:19,040 --> 00:25:22,600 Tomuto sa hovorí adaptívna optika, obrovský zázračný trik 352 00:25:22,680 --> 00:25:24,320 súčasnej astronómie. 353 00:25:24,400 --> 00:25:28,840 Bez nej by bol kvôli atmosfére pohľad na vesmír zahmlený. 354 00:25:28,920 --> 00:25:32,880 Vďaka nej získavame obrázky ostré ako britva. 355 00:25:35,480 --> 00:25:39,480 Ďalšia oblasť optických zázrakov je známa ako interferometria. 356 00:25:39,560 --> 00:25:43,360 Myšlienka je nasledovná: získané svetlo z dvoch samostatných ďalekohľadov 357 00:25:43,440 --> 00:25:46,640 sa prenáša do jedného bodu pri zachovaní 358 00:25:46,720 --> 00:25:49,320 relatívneho posuvu svetelných vĺn. 359 00:25:49,400 --> 00:25:53,160 Ak sa to urobí dostatočne presne, tieto dva ďalekohľady 360 00:25:53,240 --> 00:25:56,600 sa stávajú ako keby súčasťou jedného obrovského zrkadla 361 00:25:56,680 --> 00:25:59,920 veľkého ako je vzdialenosť medzi nimi. 362 00:25:59,960 --> 00:26:04,040 Konečným efektom je to, že interferometria dodáva ďalekohľadom orlí zrak. 363 00:26:04,120 --> 00:26:07,600 Toto umožňuje aj menším ďalekohľadom dosiahnuť úroveň pozorovaní 364 00:26:07,680 --> 00:26:12,440 ktoré sú dosiahnuteľné len obrovskými ďalekohľadmi. 365 00:26:12,520 --> 00:26:15,600 Zdvojený Keckov ďalekohľad sa pravidelne spája 366 00:26:15,680 --> 00:26:17,520 ako interferometer. 367 00:26:17,600 --> 00:26:21,440 V prípade VLT môžu pracovať všetky štyri ďalekohľady spoločne. 368 00:26:21,520 --> 00:26:24,760 A navyše sa k nim môže pripojiť niekoľko ďalších pomocných ďalekohľadov, 369 00:26:24,840 --> 00:26:28,880 aby sa ešte viac zlepšila ostrosť získaného obrazu. 370 00:26:29,840 --> 00:26:33,400 Takto môžu byť po celej Zemi založené ďalšie veľké ďalekohľady. 371 00:26:33,480 --> 00:26:37,480 Subaru a Gemini North na Mauna Kea. 372 00:26:37,560 --> 00:26:42,240 Gemini South a ďalekohľad Magellan v Chile. 373 00:26:42,320 --> 00:26:46,280 Obrovský Binokulár v Arizone. 374 00:26:48,200 --> 00:26:50,800 Sú konštruované na najlepších možných miestach. 375 00:26:50,840 --> 00:26:53,720 Sú vysoko, tam kde je sucho, čisto a tma. 376 00:26:53,840 --> 00:26:56,640 Ich oči sú veľké ako bazény plavární. 377 00:26:56,760 --> 00:27:00,400 Všetky sú vybavené adaptívnou optikou, aby zmenšili 378 00:27:00,440 --> 00:27:02,080 rozostrenie spôsobené vplyvom atmosféry. 379 00:27:02,200 --> 00:27:05,960 Vďaka interferometrii dokážu mať niekedy 380 00:27:06,040 --> 00:27:08,640 neuveriteľné rozlíšenie . 381 00:27:09,680 --> 00:27:11,800 Toto je to, čo sú schopné ukázať. 382 00:27:11,920 --> 00:27:13,400 Planéty. 383 00:27:16,600 --> 00:27:18,240 Hmloviny. 384 00:27:19,360 --> 00:27:23,960 Skutočné veľkosti niektorých hviezd a ich deformácie. 385 00:27:23,960 --> 00:27:27,160 Vychladnutá planéta obieha okolo hnedého trpaslíka. 386 00:27:27,200 --> 00:27:31,480 Obrovské hviezdy krúžia okolo jadra našej Mliečnej cesty 387 00:27:31,600 --> 00:27:36,720 a sú vedené gravitáciou supermasívnej čiernej diery. 388 00:27:36,840 --> 00:27:40,400 Takto sme prešli celú cestu od Galilovských čias po súčasnosť. 389 00:27:40,000 --> 00:27:44,760 4. Od striebra ku kremíku 390 00:27:45,840 --> 00:27:49,000 Pred 400 rokmi, keď chcel Galileo Galilei ostatným ukázať 391 00:27:49,120 --> 00:27:53,000 čo cez ďalekohľad vidí, musel urobiť kresbu. 392 00:27:53,120 --> 00:27:56,240 Poďobanú tvár Mesiaca. 393 00:27:56,360 --> 00:28:00,400 Tanec Jupiterových mesiacov. 394 00:28:00,520 --> 00:28:02,160 Slnečné škvrny. 395 00:28:02,280 --> 00:28:04,160 Alebo hviezdy v Orióne. 396 00:28:04,280 --> 00:28:06,720 Vzal svoje kresby a zverejnil ich v malej knižke 397 00:28:06,760 --> 00:28:08,400 pod názvom Hviezdny posol. 398 00:28:08,440 --> 00:28:10,800 Toto bol jediný spôsob ako mohol zdieľať svoje objavy 399 00:28:10,920 --> 00:28:12,400 s ostatnými. 400 00:28:12,440 --> 00:28:16,640 Astronómovia museli byť zároveň aj umelcami ešte počas ďalších dvoch storočí. 401 00:28:16,760 --> 00:28:19,000 Pri sledovaní cez okuláre robili podrobné 402 00:28:19,120 --> 00:28:20,960 kresby toho čo videli. 403 00:28:21,040 --> 00:28:23,080 Drsný povrch Mesiaca. 404 00:28:23,200 --> 00:28:25,960 Búrku v atmosfére Jupitera. 405 00:28:26,040 --> 00:28:29,000 Nepatrný závoj plynu vo vzdialenej hmlovine. 406 00:28:29,120 --> 00:28:32,320 Niekedy aj dezinterpretovali to, čo videli. 407 00:28:32,440 --> 00:28:36,560 Tmavé rovnobežné tvary na povrchu Marsu boli považované za kanály 408 00:28:36,680 --> 00:28:39,880 ktoré mali pripomínať civilizáciu na povrchu červenej planéty. 409 00:28:39,960 --> 00:28:43,480 Teraz vieme, že kanály boli len optický klam. 410 00:28:43,600 --> 00:28:47,160 To, čo astronómovia v skutočnosti potrebovali, bol objektívny spôsob zaznamenávania 411 00:28:47,280 --> 00:28:51,480 svetla, ktoré sústredili ďalekohľady bez informácie 412 00:28:51,520 --> 00:28:54,480 ktorá by musela prejsť ich mozgom a byť zakreslená ceruzkou. 413 00:28:54,600 --> 00:28:57,400 Riešenie priniesla fotografia. 414 00:28:58,760 --> 00:29:01,160 Prvé fotografické zobrazenie Mesiaca. 415 00:29:01,200 --> 00:29:03,880 Získal ho Henry Draper v roku 1840 416 00:29:03,920 --> 00:29:07,240 Vynález fotografie bol menej ako 15 rokov starý a astronómovia 417 00:29:07,360 --> 00:29:10,880 už začali využívať jeho revolučné možnosti. 418 00:29:10,920 --> 00:29:13,080 Ako fungolval fotografia? 419 00:29:13,120 --> 00:29:17,160 Citlivá emulzia fotografickej platne obsahovala 420 00:29:17,280 --> 00:29:19,400 malé zrnká halogenidu striebra. 421 00:29:19,440 --> 00:29:22,160 Tie pri osvetlení stmavli. 422 00:29:22,200 --> 00:29:24,800 Výsledkom bol negatívny obraz oblohy 423 00:29:24,920 --> 00:29:28,080 s tmavými hviezdami a svetlým pozadím. 424 00:29:28,200 --> 00:29:31,560 Skutočnou výhodou bolo to, že fotografická platňa mohla byť 425 00:29:31,680 --> 00:29:33,960 osvetľovaná aj niekoľko hodín. 426 00:29:34,040 --> 00:29:36,720 Aj keď sa pozeráte na nočnú oblohu 427 00:29:36,760 --> 00:29:39,640 očami dostatočne adaptovanými na tmu, 428 00:29:39,680 --> 00:29:42,320 tým, že sa budete pozerať dlhšie, neuvidíte viac hviezd. 429 00:29:42,440 --> 00:29:45,240 Ale fotografia dokáže práve toto. 430 00:29:45,360 --> 00:29:48,480 Môžete na ňu sústrediť a pridávať svetlo aj niekoľko hodín. 431 00:29:48,600 --> 00:29:52,880 Takže dlhšia expozícia odhalí stále viac a viac hviezd. 432 00:29:52,920 --> 00:29:54,160 A viac. 433 00:29:54,200 --> 00:29:55,240 A viac. 434 00:29:55,360 --> 00:29:57,320 A potom. 435 00:29:58,360 --> 00:30:02,000 V roku 1950 bol Schmidtov ďalekohľad na Palomarskom Observatóriu 436 00:30:02,120 --> 00:30:05,160 použitý na fotografické mapovanie severnej oblohy. 437 00:30:05,280 --> 00:30:10,080 Použilo sa na to takmer 2000 fotografických platní, každá exponovaná približne hodinu. 438 00:30:10,120 --> 00:30:12,960 Skutočný poklad objavov. 439 00:30:12,960 --> 00:30:17,080 Fotografia urobila z astronomických pozorovaní skutočnú vedu. 440 00:30:17,200 --> 00:30:21,480 Objektívnu, merateľnú a reprodukovateľnú. 441 00:30:21,600 --> 00:30:23,240 Striebro však bolo pomalé. 442 00:30:23,280 --> 00:30:25,480 Bola potrebná veľká trpezlivosť. 443 00:30:27,120 --> 00:30:29,880 Všetko zmenila digitálna revolúcia. 444 00:30:29,920 --> 00:30:31,640 Striebro sa nahradilo kremíkom. 445 00:30:31,760 --> 00:30:34,480 Zrnká sa nahradili pixlami. 446 00:30:36,360 --> 00:30:40,000 Dnes už ani spotrebné fotoaparáty nepoužívajú film. 447 00:30:40,120 --> 00:30:43,560 Namiesto toho sú obrázky zaznamenávané na svetlo-citlivý čip: 448 00:30:43,600 --> 00:30:47,800 náboj znásobujúce zariadenie - charge coupled device –v skratke CCD. 449 00:30:47,920 --> 00:30:51,560 Profesionálne CCD sú extrémne výkonné. 450 00:30:51,680 --> 00:30:54,640 Stávajú sa ešte citlivejšími keď sú schladené 451 00:30:54,680 --> 00:30:57,960 pod bod mrazu za použitia tekutého dusíka. 452 00:30:58,040 --> 00:31:00,720 Zaregistrujú takmer každý fotón. 453 00:31:00,760 --> 00:31:05,640 Vďaka tomu môže byť expozičný čas podstatne kratší. 454 00:31:05,760 --> 00:31:09,480 To čo dosiahlo Palomarské observatórium počas mapovania oblohy za hodinu 455 00:31:09,600 --> 00:31:13,160 dokáže CCD v priebehu pár krátkych minút. 456 00:31:13,200 --> 00:31:15,560 Používajú sa menšie ďalekohľady. 457 00:31:15,600 --> 00:31:18,080 Kremíková revolúcia prekonala všetky očakávania. 458 00:31:18,200 --> 00:31:21,080 Astronómovia skonštruovali obrovské CCD kamery 459 00:31:21,200 --> 00:31:23,560 so stovkami miliónov pixlov. 460 00:31:23,600 --> 00:31:26,320 A prichádza ešte niečo viac. 461 00:31:28,120 --> 00:31:32,560 Veľká výhoda digitálnych obrázkov je práve v tom, že sú digitálne. 462 00:31:32,600 --> 00:31:35,800 Všetky sú nastavené a pripravené tak, že sa dajú spracovať počítačmi. 463 00:31:35,840 --> 00:31:38,800 Počas pozorovania oblohy astronómovia 464 00:31:38,840 --> 00:31:40,880 používajú špeciálny softvér. 465 00:31:40,880 --> 00:31:45,080 Znižovaním alebo zvýrazňovaním kontrastu sa získavajú aj najslabšie detaily 466 00:31:45,200 --> 00:31:47,640 hmlovín a galaxií. 467 00:31:47,760 --> 00:31:51,240 Zvýrazňovanie farieb nám odkrýva štruktúry 468 00:31:51,280 --> 00:31:53,640 ktoré by inak ostali nepozorované. 469 00:31:53,680 --> 00:31:57,880 Naviac skombinovaním viacnásobných obrázkov toho istého objektu 470 00:31:57,920 --> 00:32:00,400 ktoré boli získané cez rôzne farebné filtre 471 00:32:00,520 --> 00:32:04,320 je možné vytvoriť zvláštne kompozície, ktoré stierajú hranice 472 00:32:04,440 --> 00:32:06,720 medzi vedou a umením. 473 00:32:06,840 --> 00:32:09,880 Aj vy môžete využívať digitálnu astronómiu. 474 00:32:09,960 --> 00:32:13,960 Nikdy nebolo tak ľahké zohnať a použiť úžasné 475 00:32:13,960 --> 00:32:15,800 obrázky kozmu. 476 00:32:15,920 --> 00:32:20,080 Obrazy vesmíru sú vzdialené len na jeden klik myšou! 477 00:32:20,680 --> 00:32:24,160 Robotické ďalekohľady osadené citlivými elektronickými detektormi 478 00:32:24,280 --> 00:32:27,800 sledujú oblohu aj teraz. 479 00:32:27,920 --> 00:32:30,880 Ďalekohľad Sloan v Novom Mexiku odfotografoval 480 00:32:30,960 --> 00:32:34,000 a zkatalogizoval cez stovky miliónov nebeských objektov 481 00:32:34,120 --> 00:32:38,160 zmeral vzdialenosti miliónov galaxií a objavil 482 00:32:38,280 --> 00:32:41,480 stovky tisíc nových kvazarov. 483 00:32:41,520 --> 00:32:44,000 Ale jeden prieskum nestačí. 484 00:32:44,120 --> 00:32:47,400 Vesmír je večne sa meniace miesto. 485 00:32:47,520 --> 00:32:51,240 Ľadové kométy prichádzajú a odchádzajú, pričom na svojej púti 486 00:32:51,280 --> 00:32:53,640 zanechávajú drobné úlomky. 487 00:32:53,760 --> 00:32:56,720 Prelietajú tu asteroidy. 488 00:32:56,840 --> 00:33:00,560 Vzdialené planéty obiehajú okolo materských hviezd 489 00:33:00,680 --> 00:33:02,880 pričom dočasne zadržujú časť svetla hviezdy. 490 00:33:02,960 --> 00:33:08,800 Supernovy vybuchujú, kým sa rodia ďalšie nové hviezdy. 491 00:33:08,840 --> 00:33:17,960 …Pulzary blýskajú, po explóziách sa valí gama žiarenie, hromadia sa čierne diery. 492 00:33:18,040 --> 00:33:21,720 Aby astronómovia udržali krok s týmito obrovskými zmenami vo vesmíre 493 00:33:21,840 --> 00:33:25,240 musia vykonávať sledovanie oblohy rok čo rok. 494 00:33:25,360 --> 00:33:26,840 Každý mesiac. 495 00:33:26,920 --> 00:33:28,640 Dvakrát za týždeň. 496 00:33:28,680 --> 00:33:33,800 Toto je ambiciózny cieľ ďalekohľadu Large Synoptic Survey. 497 00:33:33,920 --> 00:33:39,400 Ak sa v roku 2015 dokončí, jeho troj giga pixlová kamera otvorí 498 00:33:39,440 --> 00:33:42,080 webkamerové okno do vesmíru. 499 00:33:42,200 --> 00:33:45,960 Bude to viac ako naplnenie snov všetkých astronómov. 500 00:33:46,040 --> 00:33:51,080 Tento reflektor dokáže každé tri dni vyfotografovať úplne celú oblohu. 501 00:33:56,000 --> 00:34:00,760 5. Sledovanie neviditeľného 502 00:34:02,360 --> 00:34:05,080 Keď počúvate obľúbenú hudbu, vaše uši zachytávajú 503 00:34:05,160 --> 00:34:08,800 širokú oblasť frekvencií od najhlbšieho hluku 504 00:34:08,920 --> 00:34:12,120 basov až po najvyššie úrovne vibrácií. 505 00:34:12,200 --> 00:34:14,960 Teraz si predstavte, že vaše uši by boli citlivé na veľmi obmedzenú 506 00:34:15,360 --> 00:34:16,920 oblasť frekvencií. 507 00:34:16,960 --> 00:34:19,520 Asi by ste veľkú časť materiálu prepočuli! 508 00:34:19,600 --> 00:34:23,000 Toto je v podstate situácia, v ktorej sa nachádzajú astronómovia. 509 00:34:23,080 --> 00:34:26,160 Naše oči sú citlivé len na veľmi malú oblasť 510 00:34:26,240 --> 00:34:29,000 frekvencií svetla: viditeľného svetla. 511 00:34:29,080 --> 00:34:31,560 Sme však úplne slepí pri ostatných formách 512 00:34:31,640 --> 00:34:33,600 elektromagnetického žiarenia. 513 00:34:33,680 --> 00:34:36,640 Vo vesmíre je veľké množstvo objektov, ktoré emitujú 514 00:34:36,720 --> 00:34:39,960 žiarenie v iných častiach elektromagnetického spektra. 515 00:34:40,040 --> 00:34:43,760 Napríklad v roku 1930 sa náhodou zistilo 516 00:34:43,840 --> 00:34:47,240 že existujú rádiové vlny, ktoré k nám prichádzajú z hlbín vesmíru. 517 00:34:47,320 --> 00:34:49,960 Niektoré z týchto vĺn majú rovnaké frekvencie ako obľúbené 518 00:34:50,040 --> 00:34:53,160 rádiá, ale sú slabšie a prirodzene 519 00:34:53,240 --> 00:34:55,280 neponúkajú nič rozumné na počúvanie. 520 00:34:56,520 --> 00:34:59,960 Aby ste naladili vesmírne rádio, potrebujete určitý druh 521 00:35:00,040 --> 00:35:02,560 prijímača a to rádioteleskop. 522 00:35:02,680 --> 00:35:06,960 Pre tie najdlhšie vlnové dĺžky je rádioteleskop len jednoduchý tanier. 523 00:35:07,040 --> 00:35:10,080 Niečo podobné ako hlavné zrkadlo optického ďalekohľadu. 524 00:35:10,200 --> 00:35:14,400 Pretože rádiové vlny sú omnoho dlhšie ako vlny viditeľného svetla, 525 00:35:14,440 --> 00:35:17,240 povrch taniera nemusí byť natoľko hladký 526 00:35:17,360 --> 00:35:19,000 ako povrch zrkadla. 527 00:35:19,120 --> 00:35:21,640 Toto je dôvod prečo je ľahšie vybudovať 528 00:35:21,680 --> 00:35:26,800 veľký rádioteleskop ako postaviť veľký optický ďalekohľad. 529 00:35:26,840 --> 00:35:30,960 Navyše pri rádiových vlnových dĺžkach sa ľahšie robí interferometria. 530 00:35:30,960 --> 00:35:34,080 Pri skombinovaní vĺn z dvoch oddelených ďalekohľadov, 531 00:35:34,120 --> 00:35:37,960 keď sú súčasťou jedného obrovského taniera, 532 00:35:38,040 --> 00:35:41,560 je uskutočniteľné detailnejšie pozorovanie. 533 00:35:41,600 --> 00:35:44,640 Napríklad Very Large Array (Veľmi Veľká Anténa) v Novom Mexiku pozostáva 534 00:35:44,680 --> 00:35:49,720 z 27 oddelených antén, pričom každá z nich má priemer 25 metrov. 535 00:35:49,760 --> 00:35:52,960 Každá z antén môže byť navádzaná individuálne 536 00:35:53,040 --> 00:35:56,400 a v prípade najväčšej konfigurácie môže virtuálny tanier imitovať 537 00:35:56,520 --> 00:36:00,800 anténu s priemerom 36 kilometrov. 538 00:36:00,920 --> 00:36:03,560 Tak ako teda vypadá vesmír cez rádioteleskop? 539 00:36:03,680 --> 00:36:08,000 Pre začiatok, naše Slnko žiari príliš silne pre rádiové vlny. 540 00:36:08,120 --> 00:36:10,720 Čo tak stred našej Mliečnej cesty? 541 00:36:10,760 --> 00:36:12,400 Je tu ešte niečo naviac. 542 00:36:12,520 --> 00:36:16,480 Pulzary sú veľmi husté hviezdne mŕtvoly ktoré emitujú rádiové vlny 543 00:36:16,520 --> 00:36:18,640 vo forme veľmi úzkych stĺpov. 544 00:36:18,680 --> 00:36:21,800 Nadôvažok rotujú rýchlosťou viac než niekoľko stoviek 545 00:36:21,840 --> 00:36:23,720 otočení za sekundu. 546 00:36:23,760 --> 00:36:27,800 Preto pulzar vypadá ako rotujúci maják. 547 00:36:27,920 --> 00:36:31,320 A to, čo vidíme je pravidelná a rýchla 548 00:36:31,360 --> 00:36:34,320 sekvencia veľmi krátkych rádiových pulzov. 549 00:36:34,440 --> 00:36:36,640 Preto ten názov. 550 00:36:36,680 --> 00:36:39,320 Rádiový zdroj známy ako Cassiopeia A je v skutočnosti 551 00:36:39,440 --> 00:36:43,640 zvyšok supernovy, ktorá explodovala v 17. storočí. 552 00:36:43,680 --> 00:36:48,240 Centaurus A, Cygnus A a Virgo A, to sú všetko obrie galaxie 553 00:36:48,280 --> 00:36:50,640 ktoré chŕlia do vesmíru obrovské množstvo rádiových vĺn. 554 00:36:50,680 --> 00:36:55,960 Každá galaxia je poháňaná masívnou čiernou dierou v strede. 555 00:36:56,040 --> 00:37:00,000 Niektoré z týchto rádiových galaxií alebo pulzarov sú také silné 556 00:37:00,120 --> 00:37:05,320 že ich signál môže byť zachytený zo vzdialenosti 10 miliárd svetelných rokov. 557 00:37:05,360 --> 00:37:08,880 Máme tu ešte slabučký, relatívne krátkovlnný rádiový sykot 558 00:37:08,960 --> 00:37:11,320 ktorý vypĺňa celý vesmír. 559 00:37:11,360 --> 00:37:14,160 Je známy ako kozmické reliktové pozostatkové žiarenie - Cosmic Microwave Background(CMB) 560 00:37:14,200 --> 00:37:16,400 a je echom Big Bangu. 561 00:37:16,440 --> 00:37:20,560 Dozvuk horúceho zrodu vesmíru.. 562 00:37:22,120 --> 00:37:26,400 Každá časť spektra má svoj príbeh na rozprávanie. 563 00:37:26,440 --> 00:37:29,960 V oblasti milimetrových a mikrometrových vlnových dĺžok študujú astronómovia 564 00:37:29,960 --> 00:37:33,080 formovanie galaxií v období ranného vesmíru, pôvod 565 00:37:33,200 --> 00:37:37,240 hviezd a planét v našej Mliečnej ceste. 566 00:37:37,280 --> 00:37:41,400 Ale väčšina tohto žiarenia je blokovaná vodnými parami našej atmosféry. 567 00:37:41,520 --> 00:37:44,400 Aby boli pozorovateľné, je potrebné ísť do výšav, kde je dostatočne sucho. 568 00:37:44,440 --> 00:37:47,320 Napríklad na Llano de Chajnantor. 569 00:37:47,440 --> 00:37:50,960 Táto surrealistická plošina sa nachádza v päťkilometrovej výške nad morom 570 00:37:50,960 --> 00:37:53,960 v oblasti na severe Chile a jej meno je ALMA: 571 00:37:54,040 --> 00:37:56,880 the Atacama Large Millimeter Array (Atakamská veľká milimetrová anténa). 572 00:37:56,920 --> 00:38:01,880 Keď bude v roku 2014 hotová, bude to najväčšie astronomické 573 00:38:01,920 --> 00:38:04,320 observatórium, ktoré bolo kedy postavené. 574 00:38:04,840 --> 00:38:09,960 64 antén, každá o hmotnosti 100 ton bude pracovať spoločne. 575 00:38:09,960 --> 00:38:13,880 Obrovské nákladiaky ich budú môcť rozviesť do oblasti väčšej ako je Londýn, 576 00:38:13,960 --> 00:38:16,800 aby sa zvýraznili detaily obrazu, alebo ich budú môcť navzájom priblížiť, 577 00:38:16,880 --> 00:38:19,000 aby sa dosiahol širší náhľad. 578 00:38:19,120 --> 00:38:23,240 Každý pohyb bude urobený s milimetrovou presnosťou. 579 00:38:24,680 --> 00:38:28,160 Množstvo vesmírnych objektov žiari v infračervenej oblasti. 580 00:38:28,280 --> 00:38:31,960 Infračervené žiarenie bolo objavene Williamom Herschelom, často sa tiež označuje ako 581 00:38:32,040 --> 00:38:36,720 horúce žiarenie, lebo je emitované pomerne horúcimi objektmi, 582 00:38:36,760 --> 00:38:39,080 vrátane ľudí. 583 00:38:41,840 --> 00:38:45,240 Infračervené žiarenie poznáte podstatne lepšie ako si myslíte. 584 00:38:45,360 --> 00:38:48,240 Na Zemi sa tento druh žiarenia používa 585 00:38:48,360 --> 00:38:51,160 pri ďalekohľadoch alebo kamerách na nočné videnie. 586 00:38:51,280 --> 00:38:55,160 Aby bolo možné sledovať infračervenú žiaru zo vzdialených objektov, astronómovia 587 00:38:55,280 --> 00:38:58,960 potrebujú veľmi citlivé detektory schladené len na niekoľko stupňov 588 00:38:59,040 --> 00:39:04,000 nad absolútnou nulou, aby tak potlačili ich vlastné tepelné vyžarovanie. 589 00:39:06,920 --> 00:39:11,720 V súčasnosti je väčšina ďalekohľadov osadená infračervenými kamerami. 590 00:39:11,760 --> 00:39:15,320 Umožňujú nám vidieť cez kozmické mraky prachu, kde dokážu odhaliť 591 00:39:15,440 --> 00:39:20,240 novo vznikajúce hviezdy, niečo, čo nie je možné sledovať opticky. 592 00:39:20,280 --> 00:39:25,080 Tak napríklad, vezmime si známe hviezdne jasle v Orióne. 593 00:39:25,200 --> 00:39:27,400 Všimnime si, aké je odlišné pozerať sa očami 594 00:39:27,520 --> 00:39:30,080 a cez infračervenú kameru. 595 00:39:30,200 --> 00:39:33,320 Pozorovanie v infračervených oblastiach je nápomocné pri štúdiu 596 00:39:33,360 --> 00:39:35,960 najvzdialenejších galaxií. 597 00:39:35,960 --> 00:39:41,000 Novozrodené hviezdy v mladých galaxiách žiaria veľmi jasne v ultrafialových oblastiach. 598 00:39:41,120 --> 00:39:45,000 Ale toto ultrafialové svetlo putuje expandujúcim vesmírom 599 00:39:45,120 --> 00:39:46,640 miliardy rokov. 600 00:39:46,760 --> 00:39:50,560 Expanzia roztiahla vlnové dĺžky tak, že keď ich pozorujeme, 601 00:39:50,600 --> 00:39:55,240 sú všetky posunuté v smere k infračervenej. 602 00:39:56,600 --> 00:40:00,240 Tento zaujímavý prístroj je ďalekohľad MAGIC na La Palme. 603 00:40:00,360 --> 00:40:02,960 Skúma oblohu v oblasti gama žiarenia, 604 00:40:02,960 --> 00:40:06,800 najenergetickejšiu formu žiarenia v prírode. 605 00:40:08,360 --> 00:40:10,960 Na naše šťastie, smrteľné gama lúče sú blokované 606 00:40:10,960 --> 00:40:12,320 ..zemskou atmosférou. 607 00:40:12,360 --> 00:40:16,000 Zanechávajú však stopy, ktoré môžu astronómovia študovať. 608 00:40:16,120 --> 00:40:19,000 Po vrazení do atmosféry produkujú rad 609 00:40:19,120 --> 00:40:20,640 energetických častíc. 610 00:40:20,760 --> 00:40:25,320 MAGIC ich dokáže uspokojivo sledovať. 611 00:40:26,920 --> 00:40:30,640 A tu je observatórium Pierre Auger v Argentíne. 612 00:40:30,680 --> 00:40:33,080 Vôbec sa nepodobá na ďalekohľad. 613 00:40:33,120 --> 00:40:38,960 Pierre Auger pozostáva z 1600 detektorov, rozťahaných 614 00:40:38,960 --> 00:40:40,240 na 3000 štvorcových kilometroch. 615 00:40:40,360 --> 00:40:44,560 Zachytáva častice, ktoré dopadajú ako kozmické žiarenie zo vzdialených supernov 616 00:40:44,600 --> 00:40:46,480 a čiernych dier. 617 00:40:47,680 --> 00:40:52,400 A čo také detektory neutrín budované v hlbokých baniach alebo pod 618 00:40:52,520 --> 00:40:55,720 povrchom oceánu alebo arktického ľadu? 619 00:40:55,840 --> 00:40:57,880 Môžeme ich vôbec nazvať ďalekohľadmi? 620 00:40:57,960 --> 00:40:59,400 Prečo nie? 621 00:40:59,520 --> 00:41:03,800 Keď to tak zoberieme, tiež pozorujú vesmír aj keď nezachytávajú dáta 622 00:41:03,840 --> 00:41:06,080 z elektromagnetického spektra. 623 00:41:06,120 --> 00:41:09,880 Neutrína sú ťažko zachytiteľné častice, ktoré produkuje Slnko 624 00:41:09,960 --> 00:41:12,240 a výbuchy supernov. 625 00:41:12,360 --> 00:41:15,800 Vznikli už počas samotného Big Bangu. 626 00:41:15,920 --> 00:41:20,640 Na rozdiel od ostatných elementárnych častíc, neutrína prechádzajú normálnou hmotou, 627 00:41:20,680 --> 00:41:25,640 pohybujú sa rýchlosťou blízkou svetlu a nemajú elektrický náboj. 628 00:41:25,760 --> 00:41:30,240 Hoci je problematické ich študovať, je ich nsšťstie dosť veľa. 629 00:41:30,280 --> 00:41:34,160 Každú sekundu prejde cez nás zo Slnka 630 00:41:34,200 --> 00:41:36,560 viac než 50 triliónov neutrín. 631 00:41:36,680 --> 00:41:40,800 Nakoniec astronómovia a fyzici spojili sily aby vybudovali 632 00:41:40,920 --> 00:41:42,640 detektory gravitačných vĺn. 633 00:41:42,680 --> 00:41:46,640 Tieto ďalekohľady nesledujú ani žiarenie ani nezachytávajú častice. 634 00:41:46,680 --> 00:41:51,240 Namiesto toho merajú jemné vlnky v štruktúre priestoro-času - 635 00:41:51,280 --> 00:41:56,960 myšlienky, ktorú predpovedala Teória relativity Alberta Einsteina. 636 00:41:57,040 --> 00:42:01,160 Astronómovia si týmito fascinujúcimi prístrojmi otvorili pozorovanie 637 00:42:01,200 --> 00:42:06,960 celého spektra žiarenia a postúpili ešte ďalej. 638 00:42:07,040 --> 00:42:11,240 Ale niektoré pozorovania jednoducho nie je možné uskutočniť zo Zeme. 639 00:42:11,280 --> 00:42:12,800 Odpoveď? 640 00:42:12,920 --> 00:42:15,240 Vesmírny ďalekohľad. 641 00:42:22,000 --> 00:42:26,560 6. Mimo Zeme. 642 00:42:28,560 --> 00:42:30,400 Hubblov vesmírny ďalekohľad. 643 00:42:30,480 --> 00:42:33,360 Najzámejší ďalekohľad v dejinách. 644 00:42:33,440 --> 00:42:34,800 Z prirodzených dôvodov. 645 00:42:34,880 --> 00:42:38,560 Hubble bol revolučný v mnohých oblastiach astronómie. 646 00:42:38,640 --> 00:42:42,040 V porovnaní so súčasným štandardom je zrkadlo Hubbla pomerne malé. 647 00:42:42,120 --> 00:42:45,040 Meria len 2,4 metra. 648 00:42:45,120 --> 00:42:48,640 Jeho umiestnenie je však, literárne povedané, mimo nášho sveta. 649 00:42:48,720 --> 00:42:52,360 Vysoko nad rušivými vplyvmi atmosféry získava neuveriteľne 650 00:42:52,440 --> 00:42:54,600 ostrý obraz vesmíru. 651 00:42:54,680 --> 00:42:59,360 Ba čo viac, vidí ultrafialové a takmer aj infračervené svetlo. 652 00:42:59,440 --> 00:43:02,480 Svetlo, ktoré nie je viditeľné v pozemských ďalekohľadoch 653 00:43:02,560 --> 00:43:05,880 lebo je pohltené atmosférou. 654 00:43:05,960 --> 00:43:09,880 Kamery a spektrografy, niektoré o veľkosti telefónnej búdky, 655 00:43:09,960 --> 00:43:14,600 sústreďujú a zaznamenávajú svetlo vzdialených kozmických kútov. 656 00:43:14,680 --> 00:43:19,320 Tak isto ako pozemské ďalekohľady, musí byť aj Hubble z času na čas opravovaný. 657 00:43:19,400 --> 00:43:22,760 Servisné návštevy vykonávajú astronauti počas vesmírnych prechádzok. 658 00:43:22,840 --> 00:43:24,440 Pokazené časti sa obnovujú. 659 00:43:24,520 --> 00:43:27,000 Staré prístroje sú nahradené novými 660 00:43:27,080 --> 00:43:29,800 najmodernejšími technológiami. 661 00:43:29,880 --> 00:43:33,280 Hubble sa stal ťahúňom astronomických pozorovaní. 662 00:43:33,360 --> 00:43:37,240 Zmenil naše chápanie vesmíru. 663 00:43:39,840 --> 00:43:44,800 Jeho silný zrak umožnil pozorovať zmeny ročných období na Marse, 664 00:43:45,920 --> 00:43:48,800 dopad kométy na Jupiter, 665 00:43:50,520 --> 00:43:53,880 okraje saturnových prstencov 666 00:43:56,920 --> 00:44:00,400 a tiež povrch maličkého Pluta. 667 00:44:00,480 --> 00:44:06,320 Zaznamenal životný cyklus hviezd od ich zrodu a detstva 668 00:44:06,600 --> 00:44:12,560 v jasliach oblakov prachu a plynu, cez ich cestu ku konečnej rozlúčke: 669 00:44:12,640 --> 00:44:17,800 ako jemné hmloviny , ktoré pomaličky vanú v priestore od umierajúcich hviezd, 670 00:44:17,920 --> 00:44:24,960 ako obrovské výbuchy supernov, ktoré temer zatienili ich domovské galaxie. 671 00:44:25,040 --> 00:44:28,960 Hlboko v hmlovine v Orióne Hubble objavil liaheň 672 00:44:29,040 --> 00:44:34,080 nových slnečných sústav: disky prachu v okolí novozrodených hviezd, ktoré sa čoskoro 673 00:44:34,120 --> 00:44:36,080 skondenzujú do planét. 674 00:44:36,200 --> 00:44:40,320 Vesmírny ďalekohľad študoval tisícky hviezd v obrých guľových hviezdokopách, 675 00:44:40,440 --> 00:44:45,960 v najstarších hviezdnych rodinách vesmíru. 676 00:44:46,040 --> 00:44:48,320 A prirodzene galaxie. 677 00:44:48,440 --> 00:44:51,960 Astronómovia predtým nikdy nevideli také množstvo ich detailov. 678 00:44:51,960 --> 00:44:58,800 Majestátne špirály, počas absorbovania prachu pri násilných zrážkach. 679 00:45:01,040 --> 00:45:05,480 Extrémne dlhé expozície prázdnych oblastí oblohy priniesli objav 680 00:45:05,520 --> 00:45:10,080 tisícky málo jasných galaxií, ktoré sú vzdialené miliardy svetelných rokov. 681 00:45:10,120 --> 00:45:13,960 Fotóny emitované v dobe, keď bol vesmír mladý. 682 00:45:14,040 --> 00:45:18,400 Okno do dávnej minulosti pozlievané do nového svetla 683 00:45:18,440 --> 00:45:21,560 večne sa vyvíjajúceho vesmíru. 684 00:45:22,200 --> 00:45:24,880 Hubble nie je jediným ďalekohľadom vo vesmíre. 685 00:45:24,920 --> 00:45:29,800 Toto je Spitzerov vesmírny ďalekohľad. NASA ho vypustila v auguste 2003. 686 00:45:29,920 --> 00:45:33,720 Dalo by sa povedať, že je to Hubblov ekvivalent pre infračervéné vlnové dĺžky. 687 00:45:33,760 --> 00:45:37,960 Zrkadlo Spitzera má priemer len 85 centimetrov. 688 00:45:37,960 --> 00:45:41,080 Ďalekohľad je ukrytý za tepelným štítom, 689 00:45:41,200 --> 00:45:42,480 ktorý ho chráni pred Slnkom. 690 00:45:42,520 --> 00:45:47,160 Detektory má zastrčené v nádrži, ktorá je naplnená tekutým héliom. 691 00:45:47,200 --> 00:45:50,080 Detektory sú schladené len na pár stupňov 692 00:45:50,200 --> 00:45:51,800 nad absolútnou nulou. 693 00:45:51,920 --> 00:45:55,560 Takto sa dosahuje ich obrovská citlivosť. 694 00:45:55,680 --> 00:45:58,720 Spitzer odhalil prašný vesmír. 695 00:45:58,760 --> 00:46:02,560 Tmavé nepriehľadné mraky prachu zohrievané z vnútra 696 00:46:02,680 --> 00:46:04,560 žiaria v infračervenej oblasti. 697 00:46:04,600 --> 00:46:08,720 Rázové vlny galaktických kolízií vymetú prach do nepredvídateľných prstencov 698 00:46:08,760 --> 00:46:13,480 a zvlnených tvarov, nové miesta pre všadeprítomné hviezdne formácie. 699 00:46:15,520 --> 00:46:19,080 Prach vzniká aj v dôsledku smrti hviezd. 700 00:46:19,200 --> 00:46:23,080 Spitzer zistil, že planetárne hmloviny a pozostatky supernov sú vyplnené 701 00:46:23,200 --> 00:46:28,320 čiastočkami prachu, sú to nepostrádateľné základné kamene budúcich planét. 702 00:46:28,440 --> 00:46:32,080 V ďalšej oblasti infračevených vlnových dĺžok dokáže Spitzer vidieť cez mračná prachu 703 00:46:32,200 --> 00:46:37,720 a odkrýva hviezdy zahalené v prachových obaloch. 704 00:46:37,840 --> 00:46:40,960 Nakoniec spektrograf vesmírneho ďalekohľadu študoval 705 00:46:40,960 --> 00:46:44,880 atmosféru extrasolárnych planét – plynných obrov podobných Jupiteru, 706 00:46:44,920 --> 00:46:48,880 ktoré obehli ich materskú hviezdu v priebehu len pár dní. 707 00:46:50,680 --> 00:46:52,880 Čo tak niečo o X a gama žiarení? 708 00:46:52,920 --> 00:46:55,560 Tie sú úplne pohltené Zemskou atmosférou. 709 00:46:55,680 --> 00:46:59,160 Bez vesmírnych ďalekohľadov by astronómovia boli v tejto energetickej časti žiarenia 710 00:46:59,200 --> 00:47:02,080 úplne slepí. 711 00:47:03,680 --> 00:47:07,080 Keď ďalekohľady sledujú X a gama žiarenie, odkrývajú horúci 712 00:47:07,120 --> 00:47:11,800 energetický a násilný vesmír kôp galaxií, čiernych dier, 713 00:47:11,840 --> 00:47:16,080 výbuchov supernov a zrážok galaxií. 714 00:47:18,760 --> 00:47:20,840 Ich stavba je veľmi náročná. 715 00:47:20,920 --> 00:47:24,440 Toto žiarenie cez bežné zrkadlá prejde. 716 00:47:24,520 --> 00:47:29,680 X lúče sa dajú zachytiť len zrkadlom z číreho zlata. 717 00:47:29,760 --> 00:47:33,120 A gama lúče sa študujú dômyselnou kamerou s veľmi úzkym priezorom 718 00:47:33,200 --> 00:47:36,560 alebo nasýtenými scintilátormi, ktoré vyžarujú krátke záblesky normálneho svetla 719 00:47:36,640 --> 00:47:39,680 keď ich zasiahne fotón gama žiarenia. 720 00:47:40,960 --> 00:47:45,120 Začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia dala NASA do prevádzky  Comptonove observatórium Gamma Ray Observatory. 721 00:47:45,200 --> 00:47:48,280 V tom čase to bol najväčší a najmasívnejší vedecký 722 00:47:48,360 --> 00:47:49,880 dovtedy vypustený satelit. 723 00:47:49,960 --> 00:47:53,120 Plne vybavené fyzikálne laboratórium vo vesmíre. 724 00:47:53,200 --> 00:47:56,480 V roku 2008 bol nahradený GLAST-om: 725 00:47:56,560 --> 00:48:00,520 Gamma Ray Large Area Space Telescope. 726 00:48:00,600 --> 00:48:04,120 Tento ďalekohľad bude študovať všetko z oblasti vysokoenergetického vesmíru od tmavej 727 00:48:04,200 --> 00:48:06,520 hmoty po pulzary. 728 00:48:08,440 --> 00:48:12,360 Na sledovanie X - žiarenia majú astronómovia zatiaľ vo vesmíre dva ďalekohľady. 729 00:48:12,440 --> 00:48:17,400 Ďalekohľad Chandra X - ray od NASA ďalekohľad XMM a Newton od ESA. 730 00:48:17,480 --> 00:48:21,480 Oba študujú najhorúcejšie miesta vo vesmíre. 731 00:48:23,960 --> 00:48:27,680 Toto nám ukazuje, ako vypadá obloha v oblasti X - žiarenia. 732 00:48:27,760 --> 00:48:32,160 Roztiahnuté obrazce sú mraky prachu zohriate na milióny stupňov 733 00:48:32,240 --> 00:48:35,680 rázovými vlnami z pozostatkov supernov. 734 00:48:35,760 --> 00:48:39,960 Zdroje jasných bodov sú X -lúčové dvojhviezdy: neutrónové hviezdy, 735 00:48:39,960 --> 00:48:43,640 alebo čierne diery, ktoré vysávajú hmotu ich súputníkov. 736 00:48:43,720 --> 00:48:47,280 Tento horúci plyn emituje X - žiarenie. 737 00:48:47,360 --> 00:48:51,560 Rovnako ďalekohľad v oblasti pozorovania X - žiarenia ukazuje supermasívnu čiernu dieru 738 00:48:51,640 --> 00:48:53,760 v jadre vzdialenej galaxie. 739 00:48:53,840 --> 00:48:57,800 Hmota týchto vnútorných špirál je dostatočne horúca, aby žiarila v oblasti X - lúčov 740 00:48:57,880 --> 00:49:02,160 ešte tesne pred tým, než skončí ako čierna diera a zmizne nám z dohľadu. 741 00:49:02,240 --> 00:49:06,840 Priestor medzi jednotlivými kopami galaxií vypĺňa 742 00:49:06,920 --> 00:49:08,320 horúci, ale riedky plyn. 743 00:49:08,400 --> 00:49:12,240 Tento medzigalaktický plyn je občas pretrasený a zohriaty 744 00:49:12,320 --> 00:49:16,480 nárazmi a zlúčeniami sa kôp galaxií. 745 00:49:16,560 --> 00:49:20,760 Ešte vzrušujúcejšie sú výbuchy gama lúčov najenergetickejších 746 00:49:20,840 --> 00:49:22,600 udalostí vo vesmíre. 747 00:49:22,680 --> 00:49:26,920 Tu sú konečné výbuchy veľmi hmotných 748 00:49:26,960 --> 00:49:28,760 rýchlo rotujúcich hviezd. 749 00:49:28,840 --> 00:49:32,760 V priebehu sekundy vyžiaria viac energie ako naše Slnko 750 00:49:32,840 --> 00:49:35,760 za 10 miliárd rokov. 751 00:49:38,200 --> 00:49:42,160 Hubble, Spitzer, Chandra, XMM-Newton a GLAST 752 00:49:42,240 --> 00:49:44,600 sú všestranní obri. 753 00:49:44,680 --> 00:49:47,640 Niektoré vesmírne ďalekohľady sú menšie 754 00:49:47,720 --> 00:49:49,240 a ich misia je zameraná jednostrannejšie. 755 00:49:49,320 --> 00:49:51,280 Zoberme si napríklad COROT-a. 756 00:49:51,360 --> 00:49:54,880 Tento francúzsky satelit sa venuje stelárnej seizmológii 757 00:49:54,960 --> 00:49:56,880 a študuje extrasolárne planéty. 758 00:49:56,960 --> 00:50:01,240 Alebo družica Swift od NASA je kombináciou observatória v oblasi X a gama lúčov 759 00:50:01,320 --> 00:50:05,720 navrhnutá tak, aby odhalila záhady vzplanutí gama lúčov. 760 00:50:05,800 --> 00:50:10,160 Je tu ešte WMAP, Wilkinson Microwave Anisotropy Probe Wilkinsonov mikrovlnný anizotropný modul. 761 00:50:10,240 --> 00:50:13,840 Vo vesmíre je len niečo cez dva roky a už stihol neuveriteľne presne 762 00:50:13,920 --> 00:50:17,280 zmapovať reliktové žiarenie. 763 00:50:17,360 --> 00:50:21,200 WMAP dodáva kozmológom najkvalitnejší pohľad na počiatočné 764 00:50:21,280 --> 00:50:26,680 štádiá vývoja vesmíru spred viac ako 13 miliárd rokov. 765 00:50:26,760 --> 00:50:29,640 Otvorenie hraníc vesmíru bolo najvzrušujúcejším počinom 766 00:50:29,720 --> 00:50:32,240 v histórii ďalekohľadu. 767 00:50:32,320 --> 00:50:34,760 Čo ďalšie ešte? 768 00:50:37,800 --> 00:50:40,680 7. Čo ďalej? 769 00:50:42,680 --> 00:50:45,480 Prvé zrkadlo obrieho Magellanovho ďalekohľadu bolo 770 00:50:45,560 --> 00:50:47,400 odliate v Arizone. 771 00:50:47,480 --> 00:50:50,680 Tento obrovský prístroj bude postavený 772 00:50:50,760 --> 00:50:52,360 na observatóriu Las Campanas v Chile. 773 00:50:52,440 --> 00:50:56,040 Sedem jeho zrkadiel, každé o priemere cez 8 metrov 774 00:50:56,120 --> 00:50:59,200 budú usporiadané ako lupene kvetu. 775 00:50:59,280 --> 00:51:02,200 Spoločne budú zachytávať viac ako štvornásobné množstvo 776 00:51:02,280 --> 00:51:05,799 svetla ako hociktorý iný ďalekohľad. 777 00:51:05,880 --> 00:51:10,240 Kalifornský 30 metrový ďalekohľad naplánovaný na rok 2015 778 00:51:10,320 --> 00:51:13,080 sa podobá na obrí Keckov ďalekohľad. 779 00:51:13,160 --> 00:51:16,360 Stovky jednotlivých segmentov tvoria obrovské zrkadlo 780 00:51:16,440 --> 00:51:20,520 vysoké ako šesťposchodový dom. 781 00:51:20,600 --> 00:51:25,320 V Európe sú vyhotovené plány pre ďalekohľad European Extremely Large Telescope – Európsky extrémne veľký ďalekohľad. 782 00:51:25,799 --> 00:51:29,160 Zrkadlo s priemerom 42 metrov bude veľké 783 00:51:29,240 --> 00:51:32,640 ako Olympíjsky plavecký bazén s plochou dvakrát väčšou 784 00:51:32,720 --> 00:51:34,840 ako tridsať metrový ďalekohľad. 785 00:51:34,920 --> 00:51:39,400 Tieto budúce monštrá optimalizované pre pozorovanie v infračervenej oblasti 786 00:51:39,480 --> 00:51:44,160 budú osadené citlivými prístrojmi s adaptívnou optikou. 787 00:51:44,240 --> 00:51:46,840 Mali by odhaliť najrannejšie generácie galaxií 788 00:51:46,920 --> 00:51:50,120 a hviezd v histórii vesmíru. 789 00:51:50,200 --> 00:51:53,120 Navyše nám môžu priniesť prvé skutočné fotky 790 00:51:53,200 --> 00:51:56,160 planéty z inej slnečnej sústavy. 791 00:51:56,240 --> 00:52:00,000 Pre rádioastronómov je 42 metrov len zrnko. 792 00:52:00,080 --> 00:52:02,720 Spájajú mnoho malých prístrojov, aby vytvorili 793 00:52:02,799 --> 00:52:05,080 podstatne väčší prijímač. 794 00:52:05,160 --> 00:52:08,799 V Holandsku sa konštruuje nízkofrekvenčná anténa 795 00:52:08,880 --> 00:52:10,520 Low Frequency Array, alebo LOFAR. 796 00:52:10,600 --> 00:52:15,840 Optiké vlákna spoja 30000 antén s centrálnym superpočítačom. 797 00:52:15,920 --> 00:52:19,440 Nový dizajn nemá pohyblivé časti, ale môže pozorovať 798 00:52:19,520 --> 00:52:22,840 súčasne v ôsmych rôznych smeroch. 799 00:52:22,920 --> 00:52:26,120 Technológia LOFAR bude mať pravdepodobne anténu o ploche 800 00:52:26,200 --> 00:52:28,600 kilometra štvorcového, ktorá je vrcholom prianí 801 00:52:28,680 --> 00:52:30,560 rádioastronómov. 802 00:52:30,640 --> 00:52:34,640 Medzinárodná anténa bude vybudovaná buď v Austrálii alebo v Južnej Afrike. 803 00:52:34,720 --> 00:52:38,560 Obrovské tanierové antény s malými prijímačmi spoločne zabezpečia 804 00:52:38,640 --> 00:52:42,920 pozorovanie neuveriteľných detailov rádiovej oblohy. 805 00:52:43,000 --> 00:52:46,720 S veľkosťou antény jeden kilometer štvorcový 806 00:52:46,799 --> 00:52:50,440 to bude najcitlivejší rádiový prístroj 807 00:52:50,520 --> 00:52:52,920 ktorý bol kedy skonštruovaný. 808 00:52:53,000 --> 00:52:58,040 Vyvíjajúce sa galaxie, mohutné kvazary, blikajúce pulzary, 809 00:52:58,160 --> 00:53:01,799 tieto nie jednoduché zdroje rádiových vĺn budú zachytené ďalekohľadmi 810 00:53:01,880 --> 00:53:04,760 antény s veľkosťou kilkometra štvorcového. 811 00:53:04,799 --> 00:53:08,280 Prístroj bude sledovať aj prípadné signály 812 00:53:08,360 --> 00:53:11,840 mimozemských civilizácií. 813 00:53:11,920 --> 00:53:15,160 A čo vesmír? 814 00:53:15,240 --> 00:53:19,040 Hubblov vesmírny ďalekohľad bude po poslednej piatej servisnej misii 815 00:53:19,120 --> 00:53:24,480 v aktívnej službe ešte tak do roku 2013. 816 00:53:24,560 --> 00:53:28,720 V tom čase bude vypustený jeho nasledovník. 817 00:53:30,760 --> 00:53:34,720 Bude to vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba - vesmírne infračervené 818 00:53:34,799 --> 00:53:40,480 observatórium, ktoré dostalo meno po bývalom správcovi NASA. 819 00:53:40,560 --> 00:53:44,840 Keď bude vo vesmíre, jeho 6,5 metrové segmentové zrkadlo 820 00:53:44,920 --> 00:53:48,480 sa rozvinie ako kvet a bude sedemkrát citlivejšie 821 00:53:48,560 --> 00:53:51,360 ako Hubble. 822 00:53:51,440 --> 00:53:54,520 Obrovský slnečný kryt udrží optiku a prístroje, ktoré si vyžadujú nízku teplotu 823 00:53:54,600 --> 00:53:57,960 v neustálom tieni a umožní im pracovať 824 00:53:58,040 --> 00:54:03,000 pri obludných mínus 233 stupňov Celzia. 825 00:54:04,200 --> 00:54:07,880 Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba nebude obiehať okolo Zeme. 826 00:54:07,960 --> 00:54:11,640 Bude zaparkovaný 1,5 milióna kilometrov 827 00:54:11,720 --> 00:54:15,880 od našej planéty, v libračnom bode so Slnkom. 828 00:54:15,960 --> 00:54:19,080 Pred polstoročím bol najväčším ďalekohľadom 829 00:54:19,160 --> 00:54:20,960 Haleho palomarský ďalekohľad. 830 00:54:21,000 --> 00:54:25,120 Teraz bude v hlbinách vesmíru lietať ešte väčší. 831 00:54:25,160 --> 00:54:29,440 Môžeme len špekulovať o vzrušujúcich objavoch, ktoré urobí. 832 00:54:29,520 --> 00:54:31,680 Ostaňte s nami! 833 00:54:32,160 --> 00:54:34,880 Medzitým kreatívni inžinieri navrhujú revolučný dizajn 834 00:54:34,960 --> 00:54:37,720 nových ďalekohľadov. 835 00:54:37,799 --> 00:54:42,040 V Kanade vedci vybudovali takzvaný "ďalekohľad s tekutým zrkadlom". 836 00:54:42,120 --> 00:54:45,200 V tomto prípade ďalekohľad na odraz svetla nepoužíva 837 00:54:45,280 --> 00:54:49,360 pevné zrkadlo, ale rotujúci 838 00:54:49,440 --> 00:54:52,600 rezervoár tekutej ortute. 839 00:54:52,680 --> 00:54:56,360 Z dôvodu jeho konštrukcie sa ortuťový ďalekohľad dokáže pozerať len priamo hore, 840 00:54:56,440 --> 00:54:59,120 ale výhodou je jeho nízka cena 841 00:54:59,200 --> 00:55:01,360 a ľahká konštrukcia. 842 00:55:01,440 --> 00:55:04,440 Rádioastronómovia chcú malé antény podobné ako má LORAF 843 00:55:04,520 --> 00:55:07,360 preniesť na povrch Mesiaca 844 00:55:07,440 --> 00:55:10,880 čo najďalej od možných zemských zdrojov interferencie. 845 00:55:10,960 --> 00:55:13,520 Kto vie, jedného dňa bude možno obrí ďalekohľad 846 00:55:13,600 --> 00:55:16,360 umiestnený na vzdialenom Mesiaci. 847 00:55:16,440 --> 00:55:19,360 Astronómovia ktorí sledujú X - žiarenie dúfajú, že použitím 848 00:55:19,440 --> 00:55:21,960 vesmírnych zákrytových ďalekohľadov sa ich pohľad 849 00:55:22,040 --> 00:55:23,040 v budúcnosti dramaticky zlepší. 850 00:55:23,120 --> 00:55:25,720 Možno budú úspešní pri zobrazení 851 00:55:25,799 --> 00:55:27,760 okraja čiernej diery. 852 00:55:29,560 --> 00:55:32,560 Ďalekohľady môžu jedného dňa zodpovedať najzákladnejšiu 853 00:55:32,640 --> 00:55:38,840 otázku, ktorá trápi ľudstvo: sme vo vesmíre sami? 854 00:55:42,480 --> 00:55:45,800 Vieme že existujú aj iné slnečné sústavy. 855 00:55:45,920 --> 00:55:48,280 Predpokladáme že sú tam planéty podobné Zemi, 856 00:55:48,400 --> 00:55:50,200 kde sa nachádza tekutá voda. 857 00:55:50,320 --> 00:55:51,200 Ale 858 00:55:51,320 --> 00:55:53,440 je tam život? 859 00:55:54,320 --> 00:55:58,120 Lokalizovanie takýchto extrasolárnych planét sa ukazuje byť dosť problematické. 860 00:55:58,240 --> 00:56:00,680 Pre astronómov ostávajú skryté kvôli 861 00:56:00,720 --> 00:56:03,960 silnému svetlu, ktoré vyžarujú ich materské hviezdy. 862 00:56:04,920 --> 00:56:08,040 Interferometria prenesená do temnoty vesmíru 863 00:56:08,160 --> 00:56:10,760 môže priniesť prekvapivé odpovede. 864 00:56:10,799 --> 00:56:13,520 V súčasnosti NASA uvažuje o projekte s názvom 865 00:56:13,560 --> 00:56:16,120 vyhľadávač Zemi podobných planét. 866 00:56:16,240 --> 00:56:20,680 V Európe vedci projektujú Darwinovu anténu. 867 00:56:20,799 --> 00:56:24,360 Šesť vesmírnych ďalekohľadov bude obiehať okolo Slnka vo formácii. 868 00:56:24,480 --> 00:56:28,520 Laser bude ovládať ich vzájomnú vzdialenosť s presnosťou na nanometre. 869 00:56:28,560 --> 00:56:32,200 Spolu budú mať neuveriteľnú rozlišovaciu schopnosť, 870 00:56:32,240 --> 00:56:36,040 pričom odbúrajú rušivé svetlo pozorovaných hviezd, takže astronómovia budú môcť sledovať 871 00:56:36,160 --> 00:56:39,800 Zemi podobné planéty pri iných hviezdach. 872 00:56:40,640 --> 00:56:44,880 Astronómovia musia tiež sledovať svetlo odrazené planétami. 873 00:56:45,000 --> 00:56:49,960 Nesie spektroskopické odtlačky zloženia atmosféry planét. 874 00:56:50,000 --> 00:56:53,280 Ktovie, v priebehu 15 rokov budeme môcť detegovať stopy 875 00:56:53,320 --> 00:56:55,600 kyslíka, metánu a ozónu. 876 00:56:55,720 --> 00:56:58,800 Náznaky života. 877 00:57:01,000 --> 00:57:03,520 Vesmír je plný prekvapení. 878 00:57:03,640 --> 00:57:05,960 Obloha nikdy neprestane byť zaujímavá. 879 00:57:06,080 --> 00:57:08,960 Niet sa čo čudovať, že stovky tisíc amatérskych astronómov 880 00:57:09,000 --> 00:57:11,520 na celom svete každú jasnú noc vychádzajú von 881 00:57:11,640 --> 00:57:13,200 aby obdivovali vesmír. 882 00:57:13,240 --> 00:57:15,520 Ich ďalekohľady sú podstatne lepšie 883 00:57:15,640 --> 00:57:16,960 ako používal Galileo. 884 00:57:17,000 --> 00:57:20,600 Ich digitálne obrázky prekonávajú fotografické obrázky, 885 00:57:20,640 --> 00:57:23,760 ktoré získali profesionálni astronómovia len pred niekoľkými dekádami. 886 00:57:23,880 --> 00:57:27,200 Bádanie astronómov 887 00:57:27,240 --> 00:57:30,760 prostredníctvom ďalekohľadu je len 400 rokov staré. 888 00:57:30,799 --> 00:57:35,040 Je ešte mnoho nezmapovaných oblastí. 889 00:57:35,560 --> 00:57:38,880 Prešli sme dlhú cestu, odkedy začal pred 400 rokmi Galileo 890 00:57:39,000 --> 00:57:42,200 sledovať oblohu ďalekohľadom. 891 00:57:42,240 --> 00:57:45,440 Dnes ešte stále sledujeme vesmír ďalekohľadom 892 00:57:45,480 --> 00:57:50,800 a to nielen zo Zeme, ale aj z nesmiernych oblastí vesmíru. 893 00:57:50,920 --> 00:57:54,520 Zdroj humanizmu leží v našej neobmedzenej 894 00:57:54,640 --> 00:57:57,680 vynaliezavosti a zvedavosti. 895 00:57:57,799 --> 00:58:00,360 Len sme začali odpovedať na veľké 896 00:58:00,400 --> 00:58:02,440 zadané otázky. 897 00:58:02,480 --> 00:58:05,120 Zmapovali sme už cez 300 planét, ktoré obiehajú okolo iných hviezd 898 00:58:05,160 --> 00:58:09,200 v našej Mliečnej ceste a lokalizovali sme organické molekuly na planétach 899 00:58:09,240 --> 00:58:12,760 v okolí vzdialených hviezd. 900 00:58:12,799 --> 00:58:17,440 Môže sa zdať že tieto neuveriteľné objavy sú zenitom ľudského výskumu, 901 00:58:17,520 --> 00:58:21,520 ale tie najväčšie na nás určite len čakajú. 902 00:58:21,640 --> 00:58:24,440 Môžete sa tiež stať súčasťou objavov. 903 00:58:24,480 --> 00:58:29,200 Pozrite sa hore a sledujte.